Novéna k Sedembolestnej Panne Márii

Pôvod úcty k Máriiným bolestiam je na kresťanskom Východe. Medzi jeho priekopníkov patril svätý Efrém Sýrsky. V 13. storočí úctu k Bolestnej Matke šírila rehoľa servítov (Rehoľa Služobníkov Panny Márie) a niekedy koncom stredoveku vznikol hymnus Stabat Mater (Stála Matka bolestivá). Ak sa Ti páčia gregoriánske spevy, odporúčame si vypočuť túto pieseň v latinčine.

Panna Mária mala 7 bolestí:

• Prvou bolesťou Panny Márie bola Simeonova predpoveď o Ježišovi, keď ho ako 40-dňového obetovali v chráme. Túto bolesť by sme mohli nazvať, ako bolesť spôsobenú slovom o milovanom človeku. Mária dostala od Simeona Slovo predpovede o utrpení jej syna. Slovo, ktoré ju zranilo a nedalo jej spávať až dovtedy, kým sa neuskutočnilo. S Máriou sa môžeme identifikovať vtedy, keď počujeme i my slovo, ktoré nás zraní: nevyliečiteľná choroba, alebo že dieťa, ktoré sa nám má narodiť, nebude zdravé, alebo iná zlá správa. Toto sú chvíle zjednotenia sa s našou matkou Máriou.

• Druhou bolesťou bol útek do Egypta. Toto bola bolesť spôsobená neistým osudom milovaného človeka. Je veľa vecí, ktoré nám alebo našim blízkym spôsobujú neistotu ohľadom budúcnosti: nezamestnanosť, existenčné problémy, nespravodlivosť, vláda alebo vyčíňanie zlých ľudí. Toto sú chvíle, kedy znášame ten istý údel, ako sv. Rodina. Netreba ani tu strácať nádej v obrátenie zla na dobré.

• Treťou bolesťou je hľadanie Ježiša v chráme. Toto bola bolesť spôsobená stratou milovaného človeka. Vždy, keď sa nám deti alebo iní blízki stratia, či už mravným spustnutím, stratou viery alebo jednoducho tým, že idú ako Ježiš cestou, ktorej my nerozumieme, prežívame bolesti, ktoré prežívala Mária a Jozef. Ani tu netreba byť pasívnym, ale uvažovať, čo je ešte možné urobiť, aby sa veci – alebo aby sme sa my sami – zmenili.

• Štvrtou bolesťou bolo stretnutie sa s Ježišom na krížovej ceste. Toto bola pre ňu bolesť spôsobená ponižovaním a zahanbovaním milovaného človeka. Niet väčšej bolesti, ako strata cti, ktorá sa prejavuje tým, že ľudia si z nás alebo z našich blízkych robia posmech, pohŕdajú nami, majú nás či ich za nič. Alebo nás nevedia prijať len preto, že máme nejaké dary, ktoré oni sami nemajú – a preto nás diplomaticky odsúvajú „do kúta“. Toto sa môže stať, keď nás spravodlivo či nespravodlivo obvinia z niečoho, alebo keď človek ochorie na psychickú chorobu, ktorá celkom zmení podstatu jeho osobnosti. Ťažko nám je prizerať na človeka, ktorý takto trpí.

• Piata bolesť bol pohľad na zomieranie Ježišovo na kríži. Toto bola bolesť z utrpenia milovaného človeka. Ježiš trpel a Mária nemohla urobiť nič. Toto utrpenie sa v našom živote odohráva, keď vidíme trpieť svojho blízkeho: telesne, duševne i duchovne. Vidíme jeho bolesť, trápenie, bezsenné noci, a nemôžeme pomôcť; iba sa prizerať. Čo však pomôže, je aj obyčajná prítomnosť, ako v prípade Márie a Ježiša.

• Šiesta bolesť bolo prijatie mŕtveho Ježiša z kríža do lona. Toto bola bolesť zo smrti milovaného človeka. Mária prežívala najväčšiu stratu svojho života. Ježiš ležal mŕtvy v lone, z ktorého sa narodil. Je veľa foriem smrti, z ktorých sa skladá náš život, kým nepríde smrť definitívna. Musíme odumierať veciam, vzťahom, závislostiam, naviazanostiam, sebe samým, svojmu vlastnému egu. A to preto, aby sa v nás mohol lepšie a v plnšej miere rozvinúť život.

• Siedmou bolesťou Panny Márie bolo uloženie Ježišovho tela do hrobu. Toto je bolesť z odlúčenia od milovaného človeka. I v našom živote sú bolestné odlúčenia; niektoré sú časné, niektoré definitívne, napríklad smrť. Je vecou viery prijať fakt, že ani smrťou sa život, a teda ani naše vzťahy nekončia, ale iba sa mení ich podoba. A my sa raz znova stretneme. Mária o tejto skutočnosti bola pevne presvedčená. Preto ani pri zapečatenom hrobe nestrácala nádej. Ba mohli by sme povedať, že bola snáď jediná, ktorá neverila, že hrob má v živote jej Syna posledné slovo. Preto správa o zmŕtvychvstaní ju sotva prekvapila. Toto je lekcia aj pre nás: smrť nie je koniec, smrť je začiatok. A preto žijeme náš život v nádeji.

Source of texts: modlitba.sk; image: zachej.sk